reklama

O daroch a Zazeracovi

Na potulkach za fotografiami. Ako v rozpravkach povinnost priniest zvlastne dary. "Hladajte, zverenci moji. Hladajte tvary. Co je okruhle mi prineste. Co je obdlznikove, sa oku mojmu raci. Aj pekne, co sa skryva naokolo. A prekvapive, co sa vam zazdalo." Vybrali sa zverenci do sveta v rozpati "len na uzemi skoly a v jej blizkom okruhu ", hladat dary.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Okruhle - nic nie je okruhlejsie ako plesina nasho ucitela filmu. (A nic nie je vytocenejsie ako jeho Daliovske fuzy. )
Obdlznikove - nic nie je plnsie obdlznikov nez krajina okolo mojej skoly (zial, priznala som so znacnym sklamanim). A je ich vela. Prilis vela na to, aby im clovek venoval viac pozornosti. Jeden mi ale predsa udrel do oci. Skleneny obdlznik v drevenom rame. Obdlznik, ktory obsahoval Zazeraca. Zazerac stal v obdlznikovej skatuli a zazeral. Polotvorene usta odhalovali nerovny chrup a hoci svojim neforemnym tvarom putali pozornost, neboli prekvapivejsie nez Zazeracov nepritomny pohlad. Zazeral, ale akoby pri tom sam nebol. Presla som na druhu stranu cesty - blizsie k tehelnemu obdlzniku. Spravila som par krokov. Testovala, ci ma Zazerac ma vo svojom zornom uhle. Nereagoval. Pripravila som si fotak. Jeho zvlastne podstunuta tvar sa pomaly hybala zo strany na stranu ako kyvajuca sa hlava umelohmotneho psa z predneho skla embecky. Ked som tak hladela na Zazeraca, ako stoji v skatuli pred sklenenym otvorom a plni svoju najdolezitejsiu ulohu: stoji pred oknom a zazera, prislo mi ho luto. Nie, neodfotim si ho. Nechcem zvecnit jeho najdolezitejsiu ulohu v zivote, lebo prenho musi byt neznesitela sama sebou tym, ze je prave teraz. Nemusi tu byt aj potom, ked Zazeraca nebude. Vzdalovala som sa od budovy a v jednom okamihu som sa otocila spat k oknu. V tom momente zvrtol svoju hlavu spat - k stene, akoby nechcel byt videny. Zazeraci radi pozoruju, ale neradi byvaju pozorovani.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A tak som sa vratila sa spat do skoly, spat do Zoo s osemdesiatmi predivnymi zvermi. (Ked sa naucim stekat, mozno ma nepohryzu. ) S prazdnymi rukami - bez zvlastnych darov.

Ale napady sa mi skryvaju za usami. Zajtra so slnkom vyjdu na povrch a skoncia na striebornom povrchu mojho negativu. Ale to uz bude dalsia kapitola rozpravky: Ako zverenci putovali za dalsimi darmi...

P.S. Do isteho casu budem pisat nekompletne - bez makcenov a bez dlznov, lebo tie nam vsetky zvery nasho Zoo pojedli :D

Ivana Žulčáková

Ivana Žulčáková

Bloger 
  • Počet článkov:  55
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Hľadá sa.Momentálne sa nachádza v Dánsku. Zoznam autorových rubrík:  Medzi namiPísačky-táračkyStarosti-radostiVo voľnej chvíliSúkromnéDánskoChutnéZaujímavostiVo vlastnom kútiku

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu