Becky z Anglicka bola už na začiatku našej tradície spoločných medzinárodných večier. V pondelok nás opäť milo prekvapila kompletným menu, ktoré pripravila pre kolektív asi desiatich ľudí rôznorodých národnosti. Ropucha v diere (Toad in the hole) – tak sa volá tradičné anglické jedlo, ktoré vo výslednej podobe pre všetkých voňalo i chutilo vynikajúco. Hoci na začiatku to nebolo presne tak. Pomáhala som Becky v kuchyni a moje čuchové senzory neprijímali jej jedlo spočiatku veľmi prívetivo.
Už na strednej škole som po prvý krát počula nie veľmi lichotivé poznámky o anglickej kuchyni. Dokonca sme sa to učili na hodinách angličtiny. Počas svetovej vojny, aj niekoľko rokov po nej, sa v Anglicku prideľovala strava na lístky. Okrem chleba, zemiakov a zeleniny sa všetky ostatné potraviny dávali na prídel. Keďže často mnohé ingrediencie chýbali, recepty sa upravovali podľa toho, čo bolo k dipozícii. Anglická kuchyňa si po tomto získala reputáciu ako nie veľmi povznášajúca a bez chuti.
Aj keď malo Beckine hlavné jedlo v názve ropuchu, po žabách nebolo ani stopy. Základ hlavného chodu boli anglické klobásky. Nezistila som síce, čo bola tá sivá hmota napchaná do črievok, ale... nie, nekvákalo to. Zvláštne, v slovenčine máme toľko rôznych ekvivalentov: klobása, párok, jaternica, špekačka... Dá sa to v angličtine povedať aj ináč ako „sausage“?
Neznámy obsah sa neskôr poriadne prejavil pri grilovaní. To vám bol smrad! Žiadna vôňa údeninky či pečeného mäsa. Smrad, ktorého pravý pôvod som radšej nechcela analyzovať. (Stále mi prichádzalo na um: črevo, črevo...). Obzerala som sa, či som jediná, komu to smrdí, ale ostatní sa netvárili nijako podozrivo. Chvíľu som vydržala. Klobásky sa napokon ugrilovali do chrumkava a zakamuflovali svoj sivý obsah do pripečenej hnedej kôrky. Nepríjemná vôňa zmizla a mne pri pohľade na gril dokonca už tiekli slinky.
Klobásky sa hodili do palacinkového cesta a upiekli v rúre. Klobáska a palacinky? Mne to znelo maximálne divne, keď mi Becky povedala, ako sa chystá jedlo pripraviť. Žiadne strachy. Do cesta sa nedáva cukor a výsledok je originálny. Škaredé klobásky sa ukryjú do cesta ako ropuchy do diery. Práve som odhalila tajomstvo mena tohto receptu!
Ste otrávení z jednotvárnosti dusených zemiakov? Skúste ich pripraviť, ako nám ich s hlavným jedlom prezentovala v pondelok Becky: primiešaním trošky kvalitnej celozrnej horčice oceníte ich zmenu všetkými zmyslami.
Už pred dezertom sme boli presvedčení o úspechu večere. Potom prišiel jablkový koláč s chrumkavou orechovou vrstvou navrchu... A to už sa nedalo nič iné, len chváliť.
„Nerozumiem. Toľkí hovoria o zlej anglickej kuchyni,“ povedal Rafael so silným francúzskym prízvukom, keď Becky odišla do kuchyne po dezert, „mňa o nej Becky ešte nepresvedčila.“
Hoci mám osobných zážitkov s anglickou kuchyňou len zopár, zatiaľ sú všetky veľmi pozitívne. Sú vaše skúsenosti iné?
(Mrzí ma, že neprinášam originál photo z našej večere. Zjedla sa skôr, než sme ju stihli odfotiť...)
