Pamätáte si klasické sklené poháre, ktorépredstavujú stály inventár väčšiny slovenských domácností či školských jedální?Vrúbkovaný dvojdecák s jednou nezameniteľnou charakteristikou: pri pití zneho sa "prepijete do Ruska". S posledným hltom priezračnej tekutiny vám nadpis na dne pohára pripomenie naše staro(ne)dávne východné vzťahy: Made in Russia.
Pri jednom z mojich prvých vycestovaní zahranice som za každým Slovensko obhajovala s veľmi horúcou krvou. „ProudSlovak Girl“! Nie, my nie sme Rusi! Nie, slovenčina nie je ruština! Nie, my sauž nekamarátime s Rusmi...Tie silné obranné reči ma po chvíli prešli, lebobojovať so stereotypmi, ktoré má západ o východe, je o ničzmysluplnejšie ako bojovať s veternými mlynmi.
„Odkiaľ si?- pýta sa ma cudzinec. Súhlasné zahmkanie je jehojediná reakcia na moju odpoveď, že som Slovenka. Moja kamarátka je z NewYorku. „Áá, New York. Cool!," vytočí sa smerom ku kamarátke a ja som z rozhovoru nadobro vyradená.
Rozhovory podobného charakteru sa ma kedysi veľmi dotýkali. Nie, nehanbila som sa za to, že som Slovenka, len som bola nazlostená.Nahnevaná na všetko - na geografiu, históriu i Rusov. Vinila som všetko,čo sa dalo, za to, že Slovensko má takú marginálnu pozíciu nielen vo veľkejpolitike, ale aj obyčajných medziľudských vzťahoch. Rozprávať či kamarátiť sa so Slovákom je jednoducho „out“.
Teraz s odstupom času si uvedomujem, žeak som vtedy vôbec o niečo bojovala, tak to bolo len sama so sebou. Sama somna západ prišla s predsudkami o tom, že západniari majú predsudkyo Východoeurópanoch. Cítila som sa ako úboha ublížená z postkomunistickejkrajiny. Hoci pravda bola, že som bola jedine obeťou vlastných stereotypov.
Už nezačínamrozhovory s novými ľuďmi vysvetľovaním, že Slovensko je vlastne Strednáa nie Východná Európa. Už sa ani necítim zodpovedná za každú cenu hraťhrdého zástupcu našej krajiny. Hrám na vlastné tričko. Ak ľudia nie sú ochotníspoznať novú osobnosť len na základe jej národnosti, je to ich vlastná hlúposť.Sami sa tak ochudobňujú o poznanie zaujímavých ľudí.
Slovenské karosymnohým tak veľmi pripomínajú ruské autobusy. Ešte stále sa na Slovensku dajú nájsť miesta, kde vás obslúžia hlinikovým príborom. Státisíce ľudí býva v panelákovýchzajačích domoch. Mnoho vecí na Slovensku ešte pripomína naše vzťahys východom východnejším od Slovenska. Ale aj to je súčasťou našej historiea, koniec-koncov, robí nás to takých, akí sme. Ja sama mám dnes už veľa kamarátov, ktorí prestali vnímať východo-západné hranice, či sa dokonca vážne zaujímajú o Slovensko .
Aj my máme doma eštezopár pohárov na dne označených Made in Russia. Pri terajších návštevách mojichzahraničných známych, mi už vôbec nevadí, že sa s nimi môžu "prepiť do Ruska".Dokonca im aj predložím príbor Made in USSR. Ten nový je príliš plochýa veľkou ruskou lyžicou sa predsa naberie viac.
