reklama

O tom, čo sa deje, keď sa mačička z okna smeje

Prší, len sa tak leje. Ja sa z okna mačičkovsky smejem. (A pospevujem si pesničku. Tú, ktorú som sa ako prvú naučila hrať na klavíri.)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Rada pozorujem toto nádherné vodné divadlo z okna. Vytešujem sa špeciálnym efektom, ktoré pán Režišér zariadil: sofistikované dunenie, silné záblesky reflektorov a razantnosť tejto pľúštnej vodnej show. V jednej sekunde začne a o nejakú chvíľu - v rovnako krátkej sekunde - skončí.

Klope mi na okno. Utekám dole k zadným dverám. Musím sa s ním stretnúť. My máme totiž s Dažďom veľmi osobný vzťah.

Čupím na prahu dverí so sklonenou hlavou a počúvam, čo mi šepká moja tajná známosť. Upokojuje ma. Jeho hlas je jeden z tých, ktoré keď počujete, máte chuť na chvíľu sa nehýbať a nedýchať. Len si ho v ušiach nechať doznievať. Do kaluží dopadajú ťažké kvapky. Ten okamih, keď sa kvapka stratí v mláke, rozkvitne nad hladinou malá nádhera - krištáľová korunka. Leje a nad mlákami kvitnú tisícky krištáľových koruniek. Krištáľ je krehký, a tak sa korunka hneď rozbije, aby nad ňou mohla vypuknúť ďalšia, a za ňou ešte ďalšia...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V mysli sa mi vybavuje deň o niekoľko rokov dozadu. Keď sme vyplašene vystúpili zo sklených dvier našej školy a došla úľava. Ale ten pocit..., ten pocit zvláštnosti či výnimočnosti..., ten neprišiel. To len dokazovalo, že titul Bc. je na Slovensku ešte stále ničím iným než prechodným štádiom k získaniu ďalšieho, trochu zvučnejšieho titulu (s ktorým mimochodom ten pocit aj tak nepríde).

S Jamaycou sme sa dávnejšie pred tým dohodli, že tento deň spečatíme niečim osobitným. Dáme sa "označkovať". ? No predsa: pierce do pupíka. Sledujúc okrášlené pupky iných dievčat sa mi časom ten pierce začal zdať strašne gýčový. Každopádne - ako sa mi teraz javí - nebolo predurčené, aby to bol piercing, kvôli čomu si budem pamätať tento deň. Jamaycin brat prišiel po Jamaycu skôr než mal. Pierce sa musel zrušiť. Odložil sa na "neskôr". Jamayca sa otočila, pobrala sa iným smerom. A ja som ju odvtedy nevidela. Jamayca je v Amerike.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Piercingové štúdio je hneď pri stanici a tak ma cestou na internát čakala dlhá prechádzka cez trnavské centrum. Bola som ešte len pár metrov od stanice. Nebo, ktoré medzi tým sčernelo, začalo spúštať svoje záchranné kolesá topiacim sa - potiacim sa z júnovej horúčavy...

Lialo. Normálnym krokom som prechádzala mestom. Už si viac nekupujem dáždniky. Dažďu som sa nebránila. Moje tielko a kraťasy sa veľmi rýchlo poddali vode.
Ľudia, ktorých dážď pristihol pri čine, sa prekvapení ukrývali pod strieškami obchodov. Na pošte sa ukrývalo asi dvadsať ľudí. Automaticky som namierila k nim. Stojac premoknutá do nitky medzi ľuďmi v suchých košeliach a nohaviciach s vyžehlenými pukmi, bola som smiešna. Môj pokus ukryť sa bol smiešny. Ukrývala som sa, lebo ostatní sa ukrývali. Pred čím? Že im zmoknú bundičky? Smiala som sa. Zbehla som po schodoch naspäť do dažďa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bola som korunovaná tisíckami krištáľových koruniek. Voda z chodníkov nestačila odtekať, a tak bola celá ulica jedna veľká kaluž. Žabky síce patria do vody, ale nie tie, čo som mala na nohách. Zachcelo sa im šmýkať. Vyzula som ich. 

Nikto sa neodvážil von do toho dažďa a ja som s ním mala svoje súkromné rande. Utekala som po chodníku - po potoku. Dážď ma láskal. Bil mi do stehien. Zahmlieval mi zrak. A ja som sa nikdy necítila viac spätá s tým mestom ako vtedy, keď som sa ho dotýkala svojimi bosými nohami. V mojom daždi. Patrila mi kaluž, do ktorej som hádzala svoje kroky. I ulica, ktorá mňa jedinú hostila v ten okamih. Roh domu, pri ktorom som vždy spomalila, aby som sa náhodou nezrazila s oproti idúcimi - preletela som popri ňom a teraz bol len môj. Utekala som ako malá, keď som naboso pretekala s otcom v behu po kameňoch.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dážď si ma vyskúšal celú. Ja som na perách cítila jeho slanú chuť. Chuť skazenej človečiny.

Zakaždým keď takto leje, vo vzduchu cítim výzvu. Chlípny dážď sa ma zas chce dotýkať. Ja čakám. Na správny okamih - kedy si s ním dám ďalšie súkromné rande.

Prší len sa tak leje. A ja sa z okna mačičkovsky smejem. 

:-) Miau.

Ivana Žulčáková

Ivana Žulčáková

Bloger 
  • Počet článkov:  55
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Hľadá sa.Momentálne sa nachádza v Dánsku. Zoznam autorových rubrík:  Medzi namiPísačky-táračkyStarosti-radostiVo voľnej chvíliSúkromnéDánskoChutnéZaujímavostiVo vlastnom kútiku

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu