Musíme vetrať. Každý deň aspoň dvadsať minút. Otvoríme malé okienka na bokoch výklenku, ktorý vytŕča zo steny na ulicu a pustíme si ku koži zimu. Nech si len fúka. Fúka a vysuší belotu stien. Počkám, kým teplota klesne na osem, niekedy aj tri. Prstami prejdem po stenách. Suché, žiadna plieseň z vlhka nehrozí.
Dnes som otvorila okná a do izby nám snežilo. Nie len na parapete a pri okne. Vietor sa dnes so snehom nadrzovku natlačil do vnútorného vnútra izby. Priniesol tisícky snehových vločiek a poriadne sa rozfučal. Do izby nám napadal sneh: na gauč, na medové sviečky na okne, papierovú škatuľu od topánok, kalendár, ktorý zaspal v minulosti. Červená vlajka s bielym krížom sa trepe v prievane. Vločky dopadajú na tvár spiaceho bábätka a hneď sa topia. Krstniatko sa nebudí. Je bezpečne za sklom - na papieri v rámčeku.
A možno si z nás len niekto robil srandu. A pustil nám do izby páperie cez ventilátor.
Teplomer sa pokoril a znížil na tri stupne. Zatváram okno. Zapnem radiátor naplno a zhadzujem zo seba bundu. Robím si plány: keď nám tu ešte zopár dní takto nasneží, začnem v izbe stavať snehuliaka.