reklama

Sanitárne umenie (bez obrazu o vizuálnom umení)

Močiť na stenu. Je to umenie? Dánsky umelec Uwe Max Jensen tvrdí, že áno. Pri svojej umeleckej tvorbe často využíva vlastne telesné tekutiny. Keď sme došli na dohovorené miesto rozhovoru, Uweho sme našli v jeho ateliéri, ako sedí na záchode uprostred miestnosti.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

"Záchod tu mám preto, aby som sa mohol pripravovať, pretože vo svojej tvorbe často používam telesné materiály: moč, výkaly, krv aj semeno. Na záchod si niekedy sadám pred nejakým mojím happeningom, pred tým, než niečo predvediem." Uwe hovorí o svojom druhu umenia s vážnou tvárou. Možno som som si myslela, že niekde uprostred sa prizná, že je to všetko len žart a bublina nafúknutá médiami.

Jedna z mála vecí, čo sme o ňom dovtedy vedeli z novín bolo, že je umelec provokatér. Začiatkom totho roku sa vymočil na inštaláciu v múzeu v dánskom Aarhuse. Výsledok označil za zdokonalenie pôvodného umeleckého diela. Múzeum to zrejme pochopilo ináč, keďže má doňho Uwe od vtedy zakázaný vstup. Neskôr sa zas vymočil na stenu rodinného domu. Potom, ako sa celá vec zmedializovala, mal dokonca opletačky s políciou za poškodenie súkromného majetku. Aj vďaka tomu je Uweho meno dnes v Dánsku známe. Je močenie jediný druh "umenia", ktoré Uwe tvorí? Chceli sme o ňom zistiť viac. Vybrali sme sa s Chrisom - kolegom, spolužiakom - spraviť o Uwem krátky video profil.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Uwe sa vraj kedysi venoval aj klasickej maľbe - olej na plátno. Jediný obraz tohto druhu, ktorý sme mohli vidieť, bolo plátno veľkých rozmerov (asi 2 x 3 m), cez ktoré Uwe spolu s kamarátom niekoľkokrát prešiel na skateboarde s farbou na kolieskach. Prvé, čo mi k tomu napadlo, bolo "hm, to tu už tuším bolo".

V miestosti ešte predsa len visel na stene ďalší rám. Bolo na ňom čisté biele plátno. "Toto je plachta, na ktorej som spal jednu noc a potom ju natiahol na rám. Teraz to vlastne predstavuje akúsi monochrónnu maľbu. " Tiež nič nové. Britská umelkyňa Tracey Emin vystavila svoju posteľ, v ktorej strávila dva týždne, so všetkým, čo bolo jej súčasťou: okrem rozhádzaných perín aj flaše od alkoholu, cigarety, uteráky či použité kondómy. Charles Saachi - zberateľ britského moderného umenia - bol dokonca ochotný za neustlanú posteľ My Bed zaplatiť 150 000,- libier.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako ďaleko môže človek zájsť a ešte to nazvať umením? Naťiahnúť posteľné prádlo na rám? Uwe zašiel ešte ďalej: prelomil pred nami vešiak s nadpisom "štátny majetok" a okomentoval to slovami: "Teraz je to samozrejme zničené ako objekt, ale môžeme to už nazvať umeleckým dielom." Podľa Uweho, stačí definovať moment v čase a priestore, a potom už môžeme hovoriť o tvorení umenia. Uwe nám to dielo ešte čerstvé daroval na pamiatku. Možno z neho raz vydražím pekný majland!

Počas rozhovoru Uwe zrazu od niekiaľ vytiahol tanier s odpudivo vyzerajúcimi kúskami niečoho... ehm, hnedého. Bol to síce "telesný materiál", ale nie ten, ktorý mi pri pohľade napadol ako prvý. Uwe nám na tanieri ponúkol vlastnú krv. Umelecké dielo s patričným názvom Umelcova krv. Počas určitej doby si zbieral svoju krv, ktorou potom naplnil klobásové črievka a nechal vysušiť. Neskôr ich na výstave vraj ponúkal účastníkom. Umelcova krv tu už tiež bola. Britský moderný sochár Marc Quinn zhromažďoval svoju krv dokonca počas niekoľkých rokov. Napokon z nej zmrazenej vytvoril autoportrét, s patričným názvom Self

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na dverách ateliéru visela kópia článku z novín. Na fotografii bol zobrazený Uwe, ako sa "vyprázdňuje" do rýchlovarnej konvice. Uwe obrázok okomentoval slovami. "Majiteľ hotela odo mňa chcel, aby som narýchlo vytvoril nejaké umelecké dielo. Keď som ho spravil, z hotela ma vyhodil. Vraj to nebolo umenie, ako si on prestavoval."

V múzeách ľudia zvyčajne vystavujú umelecké diela vo veľkých sieňach. Uwe robil istý čas svoje umenie v "malej miestonosti". Tej, ktorá má na dverách názov "Páni" - ďalšie číslo z jeho body performing. "Počas jedného týždňa som do múzea chodil zakaždým, keď som potreboval na veľkú potrebu." Najhoršie to bolo v pondelok. Vtedy bolo totiž múzeum zatvorené. A ja som musel čakať do ďalšieho dňa, aby som spravil svoju potrebu." Umenie, podľa Uweho tu spočíva v zápiskoch, ktoré si počas vyprázdňovania robil. Váham, či by som sa "Dnes bolo zelené" odvážila nazvať umením... Aj táto podoba sanitárneho umenia, resp. telesného materiálu, však už bola využitá. Začiatkom šesťdesiatych rokov 20. storočia taliansky umelec Pero Manzoni vystavil 90 plechoviek s názvom Merda d'artista (Artist's Shit), ktoré obsahovali čerstvo zakonzervované umelcove fekálie. Plechovky sa v tom čase predali za cenu zlata. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo sme teda videli? Umelcov ateliér pri kravských jatkách, plný krabíc s haraburdami a žiadnym umením. Potrebovali sme vizuálny dôkaz. Aké umenie to Uwe vlastne robíš? Body performance? Tak sa predveď!

Uwe prisvedčil. Na záver nám predviedol ten druh umenia, ktorému najviac rozumie. Čakanie počas umelcovej prípravy bola jedna trápna chvíľka: pozerali sme na Uweho, ako do seba tlačí jeden Carlsberg za druhým. Vlastne stiahol len dva. Asi z nás bol nervózny. Podľa Uweho provokatívnej osobnosti - poviem na rovinu - čakali sme, kedy to na nás bez ostychu "vybalí". Na poslednú chvíľu však Uwe spomalil...

Dámy a páni: sanitárne umenie takmer v priamom prenose! Malý žltý pramienok oblúkovo dopadal na zem. Do nenápadnej mláčky by vstúpil prvý náhodný chodec. Keď sa Uwe ukázal spoza rohu, svoj "happening" okomentoval slovami:

"Toto bolo samozrejme len také malé umelecké dielo.... lebo... som nemal dostatok paliva..." Uwe dal svojmu umeleckému dielu "poetický" názov: Môčenie za rohom.

Z interview som odchádzala so zmiešanými pocitmi. Viem, nie som žiaden atalytik umenia. Keby som povedala, že Uweho aktivity sú všeličím iným, len nie umením, možno by niektorí namietali, že mu krivdím a nerozumiem modernému umeniu. Kto by sa však odvážil zrátať, koľko podobných "umeleckých diel" sa v uliciach mesta vytvorí každý víkend po pivných radovánkach? Môj sedliacky rozum mi našepkáva, že umelecké dielo má mať určitú výpovednú hodnotu. Možnože to vytvára na múre zaujímavé tiene, ako sa vyjadril Uwe, ale medializácia svojho močenia na cudzí dom mi pripadá skôr vynucovanie si pozornosti spôsobom "provokujem - nazvite ma umelcom" .

Keby sme Uwemu tú umeleckú výpoveď aj priznali, ešte stále mu niečo chýba... Originalita. V mnohých - na prvý pohľad možno šokujúcich - kúskoch Uweho happeningov sa dá nájsť opakovanie autorského nápadu niekoho iného. Keď Duchamp vystavil obyčajný pisoár, ako umelecký artefakt s názvom Fontána, kritici ho označili za najvplyvnejšie dielo moderného umenia po Picassovi a Matissovi. Prečo? Lebo bol prvý, ktorý šokoval týmto spôsobom. Aj Manzoniho vlastné fekálie sa predali za cenu zlata, lebo priniesol nový prvok do umenia - medzi prvými zvýraznili rolu samotného umelcovho tela. Áno, o Uwem sa hovorí - "umelec provokatér". Mne však čosi našepkáva, že medializácia použitia vlastných telesných materiálov je v jeho prípade len lacné zviditeľnovanie svojej osobnosti a z jeho činov to ešte nerobí umenie. 

Moderné umenie sledujem so záujmom aj patričným rešpektom, poväčšine ako náhodný pozorovateľ. Je obdivihodné, koľko rôznych spôsobom sebavyjadrovania sa umenie dnes ponúka. Existujú nejaké hranice? Človek, laik, pozorovateľ sa v tom pomaly stráca. Ktorému umeniu sa dá veriť? O mnohých umelcoch, ktorí sa stali slávni až po svojom živote, sa hovorí, že ich neprijala ich doba. Ich súčasníci im nerozumeli. Možno aj ja som len jeden z tých diletantských súčasníkov a umeniu Uwe Max Jensena len nerozumiem. A možno ani niet čomu rozumieť. Zas sa tu napĺňa to staré klišé: len čas ukáže...

Linky:

Uwe Max Jensen sa pokúša dostať do múzea Aros (video - dán.)
Uwe Max Jensen a umelecké dielo, ktoré "vylepšil".
Tu v súčasnosti Uwe Max Jensen vystavuje. (dán.)


AKo môže mraznička zničiť umelecké dielo
Telesné (nielen) tekutiny v umení - zopár ďalších mien...


(Mrzí ma, že nemám možnosť podložiť svoj článok autentickými fotografiami. Možno vám to raz vynahradím, keď na blogu spojazdnia možnosť "videoblogu"...)

Ivana Žulčáková

Ivana Žulčáková

Bloger 
  • Počet článkov:  55
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Hľadá sa.Momentálne sa nachádza v Dánsku. Zoznam autorových rubrík:  Medzi namiPísačky-táračkyStarosti-radostiVo voľnej chvíliSúkromnéDánskoChutnéZaujímavostiVo vlastnom kútiku

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu