reklama

Zmrzlinár je šťastný človek alebo letné reflexie

Aj keď tu často fúka a niektorí hovoria, že sa tu striedajú len dve obdobia: jar a jeseň, predsa len sa leto tohto roku ukázalo. Už niekoľko týždňov posielam optimistické správy domov: „Mám sa dobre. Svieti nám tu slnko. Máme tu leto!“ Zatiaľ čo sa mi z domu niekoľko krát donieslo do uší, že „...na ďalekom východe prší“.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (26)

Pamätám si na letá u nás doma. Na ďalekom východe horúco a dusno. A potom nádherné nefalšované letné búrky. Ja a Meri – vtedy pubertiačky :) sme ležali na rozpálenej asfaltke. V dedine bola tma, ani autá nepremávali. Nad nami sa rozliali mliečne hviezdy a za lesom vrčala mohutná príšera. Bol to asi drak, lebo šľahal svetlo. Nebol to síce oheň, ale iskry lietali. A strašne vrčal. Na asfalte bolo bezpečne, lebo jeho mrmlanie sa ozývalo z diaľky, a tak sme si mohli nerušene pozorovať jeho vystúpenie bez toho, aby nás ohrozoval. A potom sme si – pubertiačky :) čítali do noci Kostru a Préverta.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Výlet na Domašu bol len jedným z nenápadných zážitkov, ktoré som si ležérne ukladala do pamäte, nemysliac, že sa k nim budem vracať s takým sentimentom... Požičala som Meri bicykel, ale ten náš favorit mal pokazenú zadnú brzdu. Cesty cez les k jazeru sa kľukatili, niekde aj stúpali, hoci viac klesali.

„Nebrzdi prednou, lebo sa zabiješ!“- kričala som do vetra. „Počuješ? Nebrzdíííí!“

Stále neviem, či ma vtedy brala vážne. Vyžívala sa v naberaní rýchlosti dolu kopcom, cez zákruty a smiala sa mi – pubertiačka! Potom sa mne pokazil bicykel, a pekných pätnásť kilometrov sme si odšľapali peši, až kým nad horami vzbĺklo slnko. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď sa prechádzam po niektorej z aarhuských plaží a na horizonte sa spoza mora črtá výbežok poloostrova, ten kúsok pevniny v diaľke ma zneisťuje. Smiešne, tie Mláky sa zdajú byť totožné. Táto severská je akurát len slanšia než tá u nás Doma(ša) na ďalekom východe.  

Na východe boli letá horúce. Vonku bolo vždy čo robiť: pohrať sa v záhradke, posedieť s dedkovcami na lavičke, zbierať maliny a ríbezle a zmiešať ich roztlačené s cukrom. Niekedy sa človečine ani nechcelo z domu vykúkať, tak bolo sparno. 

 A najlepším jedlom boli babkine letné polievky. Minimalistické a predsa vždy chutnejšie než inde. Sparený šalát v mliečnej omáčke so slaninovou zápražkou mi chutil najviac tam (vlastne ani neviem, či to aj niekde inde varia:). Z babkinej obitej misky, sediac na lavičke pod „bižalmou“ (keď to nazvem spisovne – dula – aj tak to asi mnohí nerozoznajú:). Dokonca som sa aj niekoľkokrát snažila napodobniť jedlá, ktoré babka varila na jedno-platničke v malej zatuchnutej kuchyni s murovanou pecou. Nikdy to ale nebolo ono. Chýbalo tomu korenie zrobených pokrčených rúk, štipka stareckého pokoja a pravdivo nájdenej lásky k životu. Aj takú príchuť mali moje letá na ďalekom východe... 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A zmrzlinaaaaa. Nedeľa bol výnimočný deň, lebo keď vo vedľajšej dedine fungoval prístroj na zmrzlinu, tak - na bicykel, do ruky termosku, a poďho na zmrzlinu! Mrazený vlnkovaný krém, vo dvoch farbách naraz! S úžasom som pozorovala tetu zmrzlinárku, ako decentne vždy odtočí jednu dávku zmrzliny na kornútok a šup-ho do termosky. Druhá, tretia, štvrtá... To ukladanie vlniek na seba... a k tomu desať suchých kornútkov do ruky. A potom sme už iba z roka na rok sledovali, ako sa všade dvíhajú ceny. Preboha, zmrzlina už stojí tri koruny! Tri päťdesiat, štyri! Licitácie boli stále vyššie. Na akej cifre to vlastne skončilo? Ono to ešte neskončilo?! 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tohto roku sa slnko umúdrilo aj v jednom severskom meste. Asi si uvedomilo, že tie dva týždne leta, ktoré sme si tu užili pred rokom, bolo predsa len trošičku primálo. Noviny píšu: "Počasie je pre zmrzlinárov liekom. Zmrzlinár je šťastný človek týchto dní." Kto by sa rád nenechal liečiť dobrým počasím. No predsa len, zmrzlinárom úspešná liečba priniesla tohto roku aj o 75 percent viac peňazí do vrecka.

Zmrzlinári sú šťastní ľudia. A mne zo samého šťastia kamarátka prednedávnom prezradila tajomstvo točenej zmrzliny – v Dánsku Soft Is - ktorú predávajú vo všetkých kioskoch. Biela, dobre našľahaná, penová pochúťka je samozrejme len dobre upravený prášok. Zmrzlinová mašinka spapá jednu kocku prášku, vodu a možno i nejaký ten tuk, trochu požuje a vypľuje oku príťažlivú navlnenú „zmrzlinu“. Na oslavu zmrzliny sme zašli do Mekáča. Dali sme si každý po kelímku... oné, no toho zmrzlinového prášku.

Prístroj na zmrzlinu vo vedľajšej dedine už dávno neexistuje. Dokonca aj búdku s veľkým, hrdzou dohrýzeným nápisom: zmrzlina, odniesli preč. Letné polievky mojej babky už nemá kto variť. Sestra - pubertiačka :) - ide budúci týždeň Doma(ša) stanovať. Už niekoľko posledných liet som všade inde, len nie na ďalekom východe. A mne sa z toho všetkého urobilo voľajako...ako sa to...ehm,... smutno?

(Kiwiva, čo je s tebou? Teš sa! SLNKO v Dánsku, chápeš? Dvadsaťštyri prekliatych stupňov. Horúčavy! Veď si aj bronz chytila, takmer ako z Jadranu. Ber deku, knihu a vyvaľuj sa niekde na pláži! Slnkoooo!)

Novinový článok o šťastných zmrzlinároch je prístupný už iba v archíve s nutnou registráciou. Jeho prepis tu.

Ivana Žulčáková

Ivana Žulčáková

Bloger 
  • Počet článkov:  55
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Hľadá sa.Momentálne sa nachádza v Dánsku. Zoznam autorových rubrík:  Medzi namiPísačky-táračkyStarosti-radostiVo voľnej chvíliSúkromnéDánskoChutnéZaujímavostiVo vlastnom kútiku

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu